Vyrazili sme teda do obce Strelníky, kde sme pri futbalovom ihrisku zaparkovali auto. Mimochodom v areáli futbalového ihriska sa nachádza aj kúpalisko, kde nebýva v lete plnka, takže sa tam dá celkom dobre osviežiť bez davov ľudí.
Plán bol jasný, trasa vopred naštudovaná. Z parkoviska sme sa vybrali po cyklotrase smerom na chatu pod Hrbom. Cestou sme minuli dve studničky, kde sa dá doplniť voda. Chata býva otvorená a ponúka turistom ubytovanie aj občerstvenie. Cyklotrasa sa neskôr napojila na modrú turistickú značku. Zo začiatku to bola nezáživná asfaltka, no s nádhernými výhľadmi na okolité lúky a na masív Ľubietovského Vepra z ktorého sa ešte ráno vyparoval včerajší dážď. Od farmy na Včelinci sa už asfaltová cesta zmenila na lesnú, ktorá nás priviedla až do sedla pod Hrbom ku spomínanej chate. Turistická modrá značka viedla súbežne s cyklotrasou, no občas to strihla chodníkom krížom. Chata je čerstvo zrekonštruovaná a v okolí prebieha výstavba, pravdepodobne patriaca k chate. V sedle pri smerovníku sa ešte nachádza malá zaujímavosť – Tichomír, železné srdce Slovenska. Ide o kameň, na ktorom je železná postavička.
Zo sedla sme už pokračovali po červenej Rudnej magistrále. Tu už začínala naozajstná nedotknutá divočina. Nádherné panenské lesy a sopečné horniny pohoria Poľana .Výživná sopečná pôda dovolila stromom dosiahnuť majestátne rozmery. Po krátkom strmom stúpaní, miestami po skalách sme sa dostali na Hrb, kde začína hlavný hrebeň celého masívu Vepra. Tu sme stretli dvoch turistov (jediných na celej trase), ktorí potom zmizli pred nami kým som fotil a natáčal. Užili sme si prvé výhľady od Nízkych Tatier až po Veľkú Fatru z novej vyhliadkovej plošiny. Tak isto sa nám naskytol aj pohľad na chatu pod Hrbom z vtáčej perspektívy.Z Hrbu na Vepor to bolo po hrebeni, len mierne zvlneným terénom nádhernými zmiešanými lesmi, ktoré občas striedali húštiny prirodzeného zmladenia. Celú cestu som komunikoval so psom, aby sme dali o sebe vedieť prípadným zvedavým divým zvieratám. Po hrebeni sa nachádza pár vyhliadkových miest z ktorých je za dobrého počasia parádny výhľad. Z Vepra od vrcholovej tabule bolo treba zliezť trošku po skale, ale radšej sme to obišli kvôli psovi ľavou stranou skalného masívu.
Po strmšom klesaní sme vyšli na rozľahlé lúky s rozkvitnutým poslom jari - šafranom. Vpravo pod nami sme sa pokochali Veporskými skalkami. Naľavo od nich v lesnom poraste pár metrov od chodníka sa nachádza zašitá studnička. Napravo v diaľke bolo jasne poznať Klenovský Vepor, Kráľovu Hoľu a dokonca aj Vysoké Tatry.Z lúk pokračuje chodník cez les v miernom stúpaní až po Hájny grúň, kde sa nachádza geometrický stred Slovenska. Z Hájneho grúňa je to už len dole kopcom. Cestou nás prekvapila úplne nová partizánska zásobovacia zemľanka, kde by sa dalo aj prespať. Odtiaľ to bolo už len kúsok na Krížne, kde sme sa už zmenili farbu značky z červenej na modrú, ktorá nás priviedla na rozsiahle lúky Ľubietovskej Bukoviny.
Odtiaľ sme sa nemohli prestať kochať výhľadmi na celý masív Vepra, Nízke Tatry, Veľkú Fatru. Na Bukovine sme z modrej odbočili na zelenú, ktorá nás priviedla späť na Strelníky k začiatku našej trasy. Cestou sme ešte minuli Ondrišovu chatu a útulňu hotel Partizán. Pri Ondrišovej chate bola skupinka ľudí, tak sme tam nenakukli, ale podľa informáciíí čo mám, je voľne prístupná. „Hotel Partizán“ je tiež voľne prístupný takže aj tam sa dá prespať. Odtiaľ už len strmšie dole do dediny. Cestou sme minuli miestnu krčmu, kde sa dajú doplniť vypotené tekutiny. A čo na záver? Túra je to vzhľadom na vzdialenosť a nastúpané metre náročnejšia, no tá nádherná divočina a parádne výhľady stoja za to.Trasu možno len odporúčať aj vzhľadom na to, že tam nestretnete zástupy turistov a užijete si prírodu CHKO Poľana bez rušivých vplyvov. Samozrejme je to lokalita zo zvýšeným výskytom našej najväčšej šelmy – medveďa hnedého a preto sa treba správať zodpovedne, držať sa len vyznačených chodníkov a byť primerane hlučný, nech vás medveď včas začuje a má čas sa vám vyhnúť. (PS: primerane hlučný znamená štandardný hlasnejší rozhovor, nie rev na celú horu ako som to mnohokrát už zažil 😊 )