Naše výlety po horách
Len v objatí hôr nájdeš pokoj v duši
My sme zaparkovali v obci Bystrička pri tabuli na začiatku žltej trasy a po žltej sme sa vydali na hrebeň. Dole panovalo skoro letné počasie a slnko začínalo poriadne kúriť. Spočiatku nás sprevádzalo len mierne stúpanie Príslopskou dolinou popri rovnomennom potoku. Preťali sme tankovú cestu a pri smerovníku „Príslopská dolina“ sme prešli cez potok.
Odtiaľto bolo stúpanie už o dosť výživnejšie. Pri chate Vrchstudienka sme stretli trojicu turistov smerujúcich za rovnakým cieľom. Boli to zároveň jediní ľudia až po samotné hole. Po krátkej pauze na doplnenie tekutín a energie pri chate sme pokračovali ďalej v strmom stúpaní až po Humience, kde začínal hôľnatý hrebeň.
S pribúdajúcimi výškovými metrami fľaky snehu prezrádzali, že zima ešte úplne neodovzdala svoju štafetu jari. Na hrebeni nás vítala zatiahnutá obloha od saharského piesku a miestami celkom silný vietor. Na holiach bolo miestami ešte dosť snehu, aby sa poslední zúfalci lúčili so zimou na tuleních pásoch.
Z Humiencov sme pokračovali cez Podkovu až na Vidlicu a odtiaľ sme si spravili krátku odbočku na Veterné. To neostalo nič dlžné svojmu názvu, pretože nás tam skoro odfúklo. Zbehli sme kúsok pod hrebeň, kde už vietor nedosiahol a posilnili sme sa prineseným bufetom. Z Veterného to už bolo len kúsok na Veľkú lúku a ikonický vysielač Krížava s dvomi stožiarmi. Odtiaľ nás už čakala len cesta dole. Najskôr po žltej a potom už len po modrej až späť do Bystričky.
A zhrnutie na záver. Túra patrí medzi náročnejšie vzhľadom na prejdenú vzdialenosť 21km a celkové stúpanie 1282m. Na vrchole pohyb sťažovali ešte zbytky snehu. 3 krát som sa prepadol až vyše kolien. Výhľady by boli parádne od Kľaku až po Krivánsku Malú Fatru a dole na mesto Martin, nebyť oparu zo saharského piesku.
